Pôvod Boxera

Presne nevieme, v ktorej oblasti Zeme sa po prvý raz objavili predkovia dnešných boxerov. Známe však je, že napríklad už Kimberovia bojovali proti Rimanom so psami podobnými buldogom. Aj z kresieb na črepoch z hlinených nádob alebo na oblúkoch brán možno usudzovať, že už vtedy žili psy podobné boxerom.
V novších časoch sa o boxerovi po prvý raz zmieňujú v 19. storočí v Mníchove ako o mäsiarskom psovi alebo ako o psovi nadháňajúcom dobytok.
Základom výživy bolo v tom období hovädzie mäso. Preto sa dobytok musel priháňať často aj z veľmi vzdialených oblastí. Pri takejto činnosti bol nepostrádateľný dostatočne veľký, silný, ale aj pohyblivý a vytrvalý pes. Na jednej strane musel byť dosť energický a silný, aby mal dobytok pred ním rešpekt, na druhej strane aj dostatočne obratný, aby sa dokázal vyhnúť úderom rohov. V nijakom prípade však nesmel byt nervózny, aby veľké stáda neplašil.
Chov plemena v dnešnom zmysle slova ešte v 19. storočí neexistoval. Napriek tomu už roku 1896 založili v Mníchove klub boxerov, aby sa rôzne šľachtiteľské záujmy previedli na spoločného menovateľa. Pritom bol stanovený jednotný štandard, ktorý zostal až dodnes základom úspešného chovu boxerov. Išlo o zošľachtenie výzoru vtedajšieho mimoriadne mohutne pôsobiaceho psa.
Dnes sa možno na priekopníkov v chove psov pozerať len s úctou a obdivom, pretože sa im aj napriek rozdielnym názorom podarilo za relatívne málo desaťročí tvrdou prácou vytvoriť toto plemeno psa. Pritom ako základnú líniu chovu možno pozorovať vývoj od vtedajšieho pracovného a úžitkového psa na moderný typ plemena, ktoré v štandarde spája požadovaný rámec so žiadúcimi fyzickými vlastnosťami.