Strava

Často sa nášho boxera usilujeme poľudštiť natoľko, že sa z nášho nerozumného konania preberieme, až keď sa pes ocitne v nebezpečenstve. To sa vzťahuje predovšetkým na potravu, ktorá musí vyhovovať jeho potrebám. Aby bola výživa vyvážená, nestačí len pridávať do potravy vitamíny, ale nevyhnutné sú aj minerálne látky, ktoré vlastne podporujú ich účinok. Väčšina priemyselne vyrábaných krmív obsahuje ich vyvážený pomer, a preto pri ich skrmovaní nie sú potrebné ďalšie prísady.

Minerálne látky
Vápnik, fosfor:
Okrem kalciovofosforečného preparátu potravu psa musíme obohatiť aj vitamínom D, pretože ich účinok sa vzájomne podmieňuje. Napríklad fosfor získavajú zvieratá ľahšie z mlieka, mäsa alebo teľacích kostí než z obilných výrobkov.
Mangán, horčík, zinok:
Mangán je dôležitý na látkovú premenu a vo väčšom množstve sa nachádza v nelúpanej ryži. Potrava musí obsahovat aj horčík a zinok (pšenica).
Železo, meď:
Je dostatočne známe, aké zdravé je čerstvé ovocie a zelenina a aký vhodný je napríklad špenát proti málokrvnosti. Ktorému psovi by však chutilo ovocie či špenát? Organizmus psa totiž najlepšie dokáže zhodnotiť železo získané z pečene, srdca, svalov, sóje a otrúb, ale už menej z krvi, špenátu, pšenice, ovsa a droždia.
Sodík, drasík, jód:
Nedostatok sodíka vyvoláva príznaky únavy, čo je aj vedecky dokázané. Pri slanej potrave pes síce spotrebuje viac vody ako zvyčajne, ale udrží si lepší zdravotný stav. Ak nedostatok sodíka trvá dlhšie, znižuje sa aj účinok bielkovín, ktoré patria medzi základné stavebné látky, a preto sú nepostrádateľné. Na jeho pokrytie postačí, keď každý deň pridáme do krmiva štipku soli. Ak sa psovi nemá zväčšiť štítna žľaza, musí krmivo obsahovať primerané množstvo jódu. V dennej dávke krmiva je dostatočne zastúpený aj sodík a draslík. Pretože aj nadbytok minerálnych látok môže byt nebezpečný, výhodnejšie je podávať psovi doplnkové krmivo, ktorého zloženie sa pripravovalo na základe vedeckých poznatkov. Takto možno zabrániť, aby dostával pes príliš veľa alebo príliš málo minerálnych látok.

Vitamíny
V súčasnosti už niet pochybností o dôležitosti vitamínov nielen pre náš organizmus, ale aj pre organizmus psa. Do akej miery sú však pre prijímateľa osožné, závisí od mnohých činiteľov. Pritom podstatnú úlohu má zloženie potravy a nadväznosť vitamínov na iné výživné látky. Na základe vedeckých poznatkov a výskumov dnes už vieme, aké množstvo určitých vitamínov naše psy potrebujú. Preto tu uvádzame len niektoré dôležitejšíe vítamíny.
Vitamín A:
Pri jeho nedostatku vznikajú poruchy zraku a zápaly spojoviek. Rovnako sa zaznamenal pomalý rast, nechutenstvo a zvýšené nebezpečenstvo infekcie dýchacích orgánov, čo často môže ohroziť aj život psa. Ohrozené sú najmä šteňatá, avšak aj mladé zvieratá a dospelé psy musia denne dostávať vitamín A, aby zostali zdravé a odolné. Tento vitamín obsahuje najmä mrkva.
Vitamín D:
Už sme sa o ňom zmienili pri vápniku a fosfore. Spolu s minerálnymi látkami a slnečnými lúčmi zabraňuje tento dôležitý vitamín vzniku obávanej rachítídy (chýbajúci vápnik v kostiach, nepravidelný chrup a zlý stav zubov). Vitamín D sa podáva len v nepatrnom množstve, lebo inak je škodlivý (v koncentrovanej forme sa nachádza v rybacom oleji).
Vitamín E:
Nedostatok tohto vitamínu, dôležitého pri metabolizme bielkovín, sa len ťažko zísťuje, ale mimoriadne zákerne sa prejavuje práve pri gravidite a dojčení. Šteňatá sa narodia buď mŕtve, alebo sa narodia predčasne, takže sú veľmí slabé. Tie, ktoré prežijú, zvyčajne trpia na dystrofiu svalov, poruchy funkcie srdca alebo na iné choroby.
Vitamín K:
Pri doplnkovom kŕmení ovocím a zeleninou prijímajú psy aj vitamin K. Pri jeho nedostatku sa objavuje znížená zrážanlivosť krvi a krvácaniny. Tento vitamín má v organizme mnohostranné úlohy.
Vitamíny B-komplexu:
Sem patria mnohé dôležité vitamíny, ako napríklad vitamín B1. Jeho nedostatok spôsobuje kŕče, psy rýchlo chudnú a často sa objavujú poruchy mozgovej činnosti. Pravidelné podávaníe vitamínu B1 zabezpečí psovi čulosť, pohyblivosť a schopnosť reagovať.
Vítamín B2 podporuje predovšetkým rast. Jeho akútny nedostatok je príčinou telesného kolapsu, nepravidelnej činnosti srdca a plytkého dýchanía. V extrémnych prípadoch, ak psovi zverolekár včas nepodá injekciu laktoflavínu, môže aj uhynúť. Aj vodnaté či krvavé oči, chudnutie, slabosť a pokles krvného tlaku má na svedomí nedostatok tohto vitamínu. Vitamín B2 obsahuje srvátka, pečeň, obličky, vajcový žĺtok, droždie a zelené rastliny. Ak v potrave sa chýba kyselina nikotínová a iné vitamíny B-komplexu, zviera ochorie na pelagru, tzv. "čierny jazyk". Pretože pri prijímaní potravy pociťuje bolesti spôsobené zvýšenou citlivosťou ústnej sliznice, odmieta žrať, takže rýchlo vychudne. Ďalším príznakom je purpurovočierny jazyk, posiaty ranami. V pokročilom štádiu môže pes na túto chorobu uhynúť. A príčinou toho všetkého je jednostranná výživa. Do skupiny vitamínov B-komplexu patrí ešte aj vitamín B6, B12, kyselína listová a kyselina pantoténová.

Potrava
Účinkom spomínaných minerálnych látok a vitamínov sme sa tak podrobne zaoberali v súvislosti s výživou, lebo túto problematiku by mal poznať každý majiteľ či chovateľ psa. Základnou potravou psa je mäso, ktoré mu musíme podávať každý deň, aby neochorel a nestratil výkonnosť. Výhradne mäsitá výživa je však nemožná nielen z fyziologických, ale aj z finančných dôvodov. Pes potrebuje aj rastlinnú potravu (sacharídy). Kedysi predkovia psa požierali rastlinnú potravu priamo s korisťou, ktorá mala žalúdok a črevá plné rôznych rastlín. Teda je žiadúce, aby pes každý deň dostával popri mäse aj plnohodnotné doplnkové krmivo. Doplnkové krmivo obsahuje najmä všetky potrebné dôležité vitamíny, minerálne látky a sacharidy. Množstvo mäsa potrebné na jednu dávku varíme v takom množstve vody, aby ostalo dosť vývaru, do ktorého potom primiešame psie vločky. Tým získame homogénny pokrm, ktorý psovi veľmi chutí. Jeho konzistencía závisí od množstva vločiek, ktoré pridáme do vývaru. Prisolením pokrmu sa zvýši nielen jeho chuť, ale aj apetít nášho psíka. Soľ tiež príspieva k premene minerálnych látok v organizme. Prí zohrievaní vločiek musíme dávať pozor, aby sme ích neprehriali, a tak nezničili dôležité látky, ktoré obsahujú.
Na mäse nesmieme nikdy šetriť! Od známeho mäsiara či z blízkeho bitúnku sa nám iste za primeranú cenu podarí kúpiť srdce, pečeň, žalúdok, semenníky, držky, sekané mäso, šľachy alebo teľacie kosti. Takto získané väčšie množstvo mäsa uložíme do mrazničky alebo chladníčky. Na menšie kocky alebo na väčšie kusy naporciované mäso necháme zamrznúť v dostatočne veľkých plastových nádobách, kde pri teplote -18 °C vydrží asi šesť mesiacov.
Mäso začneme rozmrazovať asi 24 hodín pred použitím. Používame ho ako čerstvé, ale nesmie byt ľadové ani príliš studené. Veľmi studené mäso môže spôsobiť aj tažké poškodeníe žalúdka a čriev. Ak vôbec použijeme aj bravčové mäso, musíme ho dôkladne prevariť, lebo sa v ňom môžu nachádzat prenášači nebezpečných ochorení.
Podobne ako ľudia, aj psy majú svoj obľúbený pokrm, ktorý si často priamo vyžadujú. Tomu však možno predísť vhodným zložením a zmenami jedálneho lístka. Ak však starostlivý majiteľ psovi niekedy aj ustúpi, nikdy to nesmie urobiť, keď ide o pečeň a srdce. Je známych dostatočne veľa prípadov, keď po týchto druhoch potravy nastala po určitom čase hypervitaminóza. Samozrejme, psa možno kŕmiť srdcom aj pečeňou, ale len v primeranom množstve. Napríklad jeden kilogram hovädzej pečene môže obsahovať až do 150 000 jednotiek vitamínu A. Psy však potrebujú len 85 až 100 jednotiek vitamínu A na kilogram hmotnosti a deň, mladé zvieratá asi dvojnásobné množstvo. Pri častom podávaní pečene nastane teda nadmerný prísun vitamínu A, následkom čoho začnú vznikať zmeny na kostre. Mladým psom sa pritom naruší premena chrupky na kostnú hmotu, čo spomalí rast kostí alebo pevné časti kostného tkaniva znovu zmäknú. Pohyblivé časti stavcov zasa stvrdnú, takže v pokročilých prípadoch nemôžu zvieratá ani otočiť hlavu, a ak chcú zmeniť uhol pohľadu, musia obrátiť celé telo. Pečeň podávame len dusenú alebo varenú, lebo je aj ľahšie stráviteľná. Zemiaky, ktoré obsahujú až 90 % vody, iba 2,1 % bielkovín, 0,1 % tuku a zanedbateľné množstvo minerálnych látok, by sme psovi nemali nikdy podávať.
Potrava, do ktorej buď z neznalosti, alebo z pohodlnosti pridáme zemiaky, negatívne vplýva na vývin srsti i organizmu a spôsobuje ustavičné poruchy látkovej premeny. Pes býva farbavý, lenivý, bez nálady a okrem toho je stále hladný.
Ak si náš pes už vo veku šteňata zvykne na ovocie, stane sa pre neho nielen zdrojom zdravých výživných látok, ale aj ozajstnou pochúťkou. Všetky naše druhy ovocia majú približne rovnaké zloženie. Okrem vysokého percenta vody obsahujú veľké množstvo ovocného cukru, bielkovín, ovocných kyselín, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Surové ovocie všetkého druhu má ako doplnok krmiva či maškrta za odmenu pre psa veľký význam aj z energetickej stránky. Z kôstkovín je vhodné povyberať kôstky a nečakať, či ich pes naozaj vypľuje. Samozrejme, množstvo krmiva musí byť vždy dostatočné. Pritom vôbec nie je dôležité, či pes zožerie všetku potravu určenú na jeden deň naraz alebo vo viacerých dávkach. Predsa je však vhodnejšie rozdeliť denné množstvo potravy aspoň na dve dávky, lebo keď sa náš pes naraz príliš nažerie, najmä napučiavajúcim, ťažko stráviteľným krmivom, nafúkne sa mu žalúdok.
Keď s takýmto žalúdkom pes na nás vyskakuje, hore-dolu behá po schodoch alebo sa naháňa s inými psami, môže sa stať, že sa mu, ako sa hovorí, "obráti" žalúdok. Ide tu o tzv. rozšírenie žalúdka, ktoré sa môže skončiť aj smrťou zvieraťa. Pes sa čoraz ťažšie pohybuje, od bolesti začne zúriť, okolo papule mu vystúpi pena a brucho sa mu rýchlo naduje od plynov, ktoré vlastne otrávia organizmus. Pri takýchto symptómoch musíme rýchlo privolať zverolekára, ktorý ešte operačne možno zachráni nášmu psovi život.