Štandart plemena
Pôvod: Nemecko / 8. 6. 1990 FCI - klasifikácia: skupina 2 - sekcia 2 - molossovité psy
Medzinárodná kynologická federácia FCI rozdeľuje plemená psov
podľa historického vývoja a použitia plemien do 10 skupín. Boxer
je zaradený do druhej skupiny, ktorá sa ďalej delí na sekcie,
kde medzi molossovité psy patrí aj boxer.
Krátky historický prehľad
Bezprostredným predkom boxerov bol 'malý alebo brabantský
bullenbeiser'. Tieto psy chovali predovšetkým poľovníci,
ktorí ich využívali pri love. Úlohou boxera bolo zver, ktorú
udurili poľovné psy, chytiť a pevne držať až do príchodu
poľovníka. Aby pes mohol túto úlohu splniť, musel mať širokú
papuľu so širokým zuboradím, lebo len tak sa mohol správne zahryznúť
a korisť pevne držať. Na tento účel bol najvhodnejší bullenbeiser, ktorý
sa vyznačoval týmito znakmi, a preto sa jeho plemenitba začala uberať
týmto smerom. Jej výsledkom bol pes so širokým ňucháčom a vyhrnutým horným pyskom.
l. Celkový výzor
Boxer je prostredne veľký, hladkosrstý, silný pes, so štvorcovou postavou
a silnými končatinami. Suché svalstvo, ktoré má pod kožou silne vyvinuté,
plasticky vyniká. Pohyby má živé, plné sily a ušľachtilosti. Boxer nesmie
byť ani nemotorný či ťažkopádny, ani vychudnutý či ľahký.
2. Dôležité telesné proporcie
a) Dĺžka tela : k výške v kohútiku
Stavba tela je štvorcová (kvadratická), to znamená, že ohraničujúce línie
(vodorovná v úrovni chrbta) - dve kolmice, z ktorých predná sa dotýka
ramenného kĺbu a zadná hrbo2a sedacej kosti - tvoria štvorec.
b) Hĺbka hrudníka : k výške v kohútiku.
Hrudník siaha až po lakte. Hĺbka
hrudníka tvorí polovicu výšky v kohútiku.
c) Dlžka chrbta nosa: k dlžke hlavy
Dĺžka chrbta nosa je v pomere k dĺžke
lebkovej partie 1 : 2 (meria sa od vrcholu nosa ku spojnici vnútorných očných
kútikov a od spojnice vnútorných očných kútikov k hrboľu záhlavia).
3.Správanie a charakter
Boxer má byť silný, sebavedomý, pokojný a vyrovnaný. Povaha boxera je veľmi dôležitá,
preto jej treba venovať príslušnú pozornosť a starostlivosť. Jeho prítulnosť a vernosť
pánovi i celému domu, ale aj ostražitosf a neohrozená odvaha ako ochrancu sú známe už
oddávna. Je dobrácky k rodine, ale nedôverčivý k cudzím osobám, veselý a priateľský
pri hre, no nebojácny vo vážnych situáciách. Ľahko ho možno vycvičiť vďaka jeho ochote
podriadiť sa, ostrosti a odvahe, prirodzenej bystrosti a čuchovým schopnostiam. So
zreteľom na svoju nenáročnosť a čistotnosť je rovnako príjemným spoločníkom v rodine,
ale aj ochrancom - sprievodcom, prípadne služobným psom.
Jeho dobrácka povaha bez pokrytectva a zákernosti sa nemení
ani vo vysokom veku.
4. Hlava
Hlava prepožičiava boxerovi osobitý výraz. Musí byť v správnom pomere k telu, teda ani
ľahká ani príliš ťažká. Mohutný ňucháč má byť čo najširší. Krásu hlave dodáva harmonický
pomer medzi veľkostou ňucháča a lebky. Nech pozorujeme hlavu z ktorejkoľvek strany,
spredu, zhora alebo zboku, vždy musí byť partia ňucháča v správnom pomere k temenu,
t.j. nikdy sa nesmie javiť príliš malá. Hlava má byt suchá, teda bez príliš zreteľných
vrások. Prirodzené vrásky sa tvoria však na lebkovej partii pri vzpriamení ušníc alebo
keď psy s nekupírovanými ušnicami zbystria pozornosť. Od koreňa nosa po oboch stranách
dolu má pes akoby stále naznačené vrásky. Tmavá maska sa obmedzuje na ňucháč a má sa
zreteľne odlišovať od farby hlavy, aby tvár nepôsobila zachmúrene.
Partia lebkymá byť čo najštíhlejšia a hranatá, len mierne klenutá, ani guľato krátka
a plochá, ale ani veľmi široká, s nie príliš vysokým záhlavím. Čelová brázda, ktorá je
len slabo naznačená, nesmie byť najmä medzi očami príliš hlboká.
Čelo spolu s chrbtom nosa tvorí zreteľne vyznačený čelový sklon. Chrbát nosa
nesmie buldogovito prechádzať do čela, ale v nijakom prípade nevzbudzovať ani dojem
prepadnutosti.
Líca sú vyvinuté úmerne k silnej sánke a čeľusti, ale nesmú výrazne vystupovať. Skôr
v miernom sklone prechádzajú do nosovej partie.
Ňucháč je mohutne vyvinutý vo všetkých troch priestorových rozmeroch, t.j. nie je ani
končistý, ani úzky, ani krátky či plochý. Je ovplyvnený tvarom čeľuste a sánky, postavením
špiciakov a tvarom pyskov. Špiciaky, ktoré stoja podľa možnosti čo najďalej od seba,
musia byť dost dlhé, aby predná plocha ňucháča vyzerala takmer štvorcovo a tvorila s
chrbtom nosa tupý uhol.
Okraj horného pysku leží spredu na okraji spodného pysku. Nahor vyhrnutá sánka so spodným
okrajom (nazývaná brada) nesmie príliš presahovať horný pysk, ale ani sa pod ním strácať,
má byť dobre vyznačená či už pri pohľade spredu alebo zboku. Špiciaky a rezáky v sánke
ani jazyk nesmú byť pri zavretej papuli viditeľné. Brázda v hornom pysku má byť na prvý
pohľad dobre viditeľná.
Tvar ňucháča dotvárajú pysky. Horný hrubý a mäsitý pysk vypĺňa prázdny priestor nad sánkou,
pričom ho pridŕžajú špiciaky sánky.
Široký čierny nos je len ľahko vyhrnutý so širokými nosnými dierkami. Vrchol nosa leží o
niečo vyššie než jeho koreň.
Chrup sánky prečnieva chrup čeľuste a len mierne sa dvíha nahor. Boxer má predhryz. Čeľusť
je široko nasadená na lebkovú partiu a len mierne sa zužuje dopredu.
Chrup je silný a zdravý.
Rezáky sú podľa možnosti pravidelne uložené
v rade, kým dostatočne velké špiciaky stoja od seba.
Tmavé oči nesmú byť ani príliš malé, ani vypuklé alebo príliš hlboko zasadené. Majú prezrádzať
energiu, inteligenciu, ich výraz nesmie byť hrozivo zamračený ani pichľavý. Okraj mihalníc
musí byt tmavo ohraníčený.
Vysoko nasadené a kolmo nesené ušnice sú kupírované do hrotu, v mieste nasadenia nie príliš
široké. Nekupírované ušnice majú byť primerane veľké, skôr menšie než väčšie, na pohmať
tenké. V najvyššom mieste lebkovej partie sú široko nasadené. Keď je pes v pokoji, má ich
priložené k tvári. Pri zbystrení pozornosti by mali ušnice spadnúť dopredu, a tak vytvoriť
zreteľnú vrásku.
5. Krk
Horná línia krku prechádza v elegantnom oblúku od zretel'ne vyznačeného hrbol'a záhlavia
ku kohútiku. Krk má byť dost dlhý, guľatý, silný, svalnatý a suchý.
6. Hrudníkové končatiny
Hrudníkové končatiny so silnými kosťami musia byť spredu rovné, rovnobežné k sebe.
Lopatka má byť dlhá a šikmá, pevne spojená s trupom a nemala by byť príiš svalnatá. Dlhé
rameno má tvoriť s lopatkou pravý uhol.
Lakeť nesmie príliš priliehať k stene
hrudníka, ale ani odstávať od nej. Predlaktie má byt zvislé, dlhé a sucho svalnaté.
Zápästný kĺb má byt silný, výrazný, ale bez zdurenín. Záprstie je krátke, postavené takmer
kolmo k zemi. Labky sú malé, guľaté a uzavreté, so silnými vankúšikmi a tvrdou kožou.
7. Stavba tela
Je štvorcová (kvadratická). Trup leží na pevných, rovných končatinách so silnými kosťami.
Kohútik má byť naznačený.
Chrbát vrátane bedrovej oblasti musí byť krátky, pevný, priamy, široký, so silnými svalmi.
Zadok je mierne naklonený, plocho klenutý a široký. Panva má byť dlhá, pri sučkách
predovšetkým široká.
Hrudníkový kôš má byť hlboký, siahajúci až k lakťu. Hĺbka hrudníka sa rovná polovici
výšky psa v kohútiku. Predhrudie je dobre vyvinuté. Rebrá majú byť dobre klenuté, ale
nie sudovité, siahajúce ďaleko dozadu. Spodná línia prebieha v elegantnom oblúku dozadu.
Slabiny sú krátke a pevné, mierne vyhrnuté.
8. Panvové končatiny
Veľmi silné s pevnými svalmi, ktoré plasticky vystupujú pod kožou. Pri pohľade zozadu
majú byť rovné.
Stehno má byť dlhé a široké, s čo najmenej tupým uhlom bedrového a kolenného
kĺbu.
Pri normálnom postoji má koleno siahať tak ďaleko dopredu, že sa dotýka
kolmice spustenej z panvového hrboľa.
Predkolenie má byť svalnaté. Pätový kĺb je silný, dobre vyznačený, ale bez zdurenia.
Uhol tvorí asi 140°. Priehlavok je krátky s miernym sklonom (95-100°). Labky sú o
niečo dlhšie než predné labky, so silnými vankúšikmi s tvrdou kožou.
9. Chvost
Chvost je široko nasadený, skôr vysoko než nízko, krátko kupírovaný, nesený dohora.
10. Spôsob chôdze (pohyb)
Pohyb je živý, plný sily a ušľachtilosti.
11. Koža
Koža je suchá, elastická, bez záhybov.
12. Osrstenie
Srsť má byť krátka, tvrdá, lesklá a hladko priliehajúca na telo.
13. Zafarbenie
Farba srsti je zlatá alebo pásikavá. Zlatá farba sa vyskytuje v rozličných odtieňoch od
svetložltej až po tmavú jeleniu červeň, ale najkrajšie je zlatočervené sfarbenie strednej
sýtosti. Maska je čierna. Pásikavý boxer má na zlatom podklade rôznej sýtosti tmavé
alebo čierne pásy, ktoré prebiehajú v smere rebier. Základná farba a pásy sa musia od
seba zreteľne odlišovať. Biele odznaky sa pripúšťajú, dokonca môžu prispieť ku krajšiem
vzhľadu.
14. Výška
Meraná v kohútiku cez lakte k zemi: pes 57-63 cm, sučka 53-59 cm.
15. Hmotnosť
Pes: viac ako 30 kg (pri výške v kohútiku 60 cm),
sučka: asi 25 kg (pri výške v kohútiku 56 cm).
Poznámka:
Psy musia mať dva viditeľné semenníky, ktoré sú zostúpené úplne v miešku.
Tetovacie číslo:
Boxery sú tetované do slabín, tetovacie číslo je väčšinou identické s číslom zápisu v
plemennej knihe.
|